OD NARODENIA DODNES
No nie, že by som sa s tým kontrabasom narodil ale je to fakt najmladšia fotka ktorú mám naporúdzi a nakoľko nemám ešte ani fúzy, ani bradu tak je to asi tesne po narodení. Nebudete mi to veriť, ale na tomto zábere mám 18 rokov a hral som v brnenskom " Varieté Rozmarín" s orchestrom Gustava BROMA.Písal sa rok 1954 práve som sa vyučil za automechnika a okrem iného mám za sebou úspešné skúšky na konzervatórium obor spev.Moj profesor sa volal Gejza FISCHER(chodila k nemu na hodiny spevu aj neskoršie svetoznáma medzosopranistka pani Soňa ČERVENÁ). Bol sólistom opery a dal mi základy s ktorých čerpám dodnes.
Na škole som ale dlho nepobudol, počas štúdií som totiž spieval s rôznými skupinami a orchestrami a to bolo prísne zakázané.Štatút umožňoval verejné vystupovanie, ale len so svolením riaditela a len na koncertoch vážnej hudby, na ktorú nás škola pripravovala.Po niekoľkých upozorneniach ma nakoniec z konzervatória v roku 1956 vylúčili.Mal som už dvacať, no a tak mi nič iné nezostávalo len voj. zákl. služba.
Povolávací rozkaz znel na Slovensko, do vlaku nás naložili večer a ráno sme boli v Martine. Pre mňa to nebolo prvé stretnutie so Slovenskom, v roku 1955 sme hrali Silvestra a Nový rok v " kultúre" v Ružomberku kde sme mali veľký úspech a na základe tejto skutočnosti sme sa tam v roku 1956 vrátili a hrali celé letné prázdniny v kaviarni hotela Kultúra. Pamätníci si určite spomenú na povestné " čaje o piatej" ktoré sa konali každú nedeľu a bežná návšteva sa pohybovala okolo 1000 tancujúcich z Ružomberka a okolia.Tak-že aj keď som bol z Brna, vedel som už, že kapusta je kel a zelí je kapusta.Martin mi dal veľmi veľa a vojančina ubehla ako voda.
Chcel by som sa ešte vrátiť k osobnostiam s ktorými som sa v ARMÁDNOM DIVADLE stretol.Bola to naozaj vynikajúca spočnosť, posúďte sami: Jozef KRÓNER, Elo ROMANČÍK, Vlado MULLER, Eduard BINDAS, alebo pani Elena PAPPOVÁ - ZVARÍKOVÁ, Evička RYSOVÁ, Hilda MIHALÍKOVÁ a mnohí ďalší. Títo ľudia ma naučili milovať slovenčinu a im som vďačný za všetko, naučili ma pokore, ktorá mi niekedy chýba u začínajúcich kolegov spevákov. A veľmi som bol poctený, keď sa spomínalo 50-te výročie založenia AD, že si ma pozvali do relácie v Sl.rozhlase.Relácie sa zúčastnili vtedy páni J. Króner, E. Romančík, pani E. Rysová a ďalší.Keď mi skončila voj.služba/1958/ do Brna som sa už nevrátil, zostal som na SLOVENSKU a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie.
Túto webovú stránku som vytvoril sám a pozorný návštevník nájde určite veľa nedostatkov a možno aj chyby v sl. gramatike. Prosím preto o určitú zhovievavosť, slovenčina nie je moja materčina, ale láska a láska vie vraj aj odpúšťať- však ? ĎAKUJEM - Zdeno Sychra.